reklama

Dni po...4. časť

Žena ležala na posteli, napínala svoje telo ako stonožka vystavená prudkému žiareniu. Plodová voda bola rozliata po podlahe, miešala sa s podivným pôrodným stenaním. Žena vyzerala veľmi mlado. Tvár mala preľaknutú a bledú. Veľa žien tých čias vyrastalo v opustených zákutiach tamojších lesov osamotených so svojimi matkami. Mužov a chlapcov zvykli povstalci odvádzať preč od svojich rodín a tak zostávali ženy odkázané sami na seba. Väčšina detí, ktoré sa rodilli, boli počaté násilím. Vojaci sa vrátili k pradávnym dobyvateľským inštinktom podmaňovať si kraj cez ženské loná. Nezriedka preto deti, počaté skrze znásilnenia odhadzovali do krov v lese, kde bez starostlivosti rýchlo umierali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zaiste i toto dieťa je potomkom jednéhoz tých bezmenných rebelov, pomyslel si Martin. Žena sa s obavamipozerala na Martina stojaceho vo dverách úbohej chatrče, v ktorej saakousi náhodou ocitla. Utekala so svojou matkou z vojenského mestečka,ukrytého v lesoch na severe. Jej matka patrila do háremu miestneho vodcupovstalcov. Hlad, bitie a neľudské zaobchádzanie jej matka znášalaniekoľko rokov. Po tom, ako jej bigamný manžel začal žiadostivo pokukovať aj ponej, sa jej matka rozhodla ujsť. Prvý pokus o útek nevyšiel. Boli chytenéuž o niekoľko dní a bitka, ktorá nasledovala, takmer pripravila obeo život. Nasledovalo znásilňovanie. Niekoľkodenné hladovanie. Utiekliznova. Na posledný úsek cesty si spomína matne. Netušila, kde sa nachádza jejmatka. Či žije alebo ju našli a popravili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pôrodné bolesti ustali. Na moment sa jej zazdalo,akoby spoza slamenej strechy nakúkala jasná anjelská tvár. Úbohá strecha namnohých miestach prepúšťala slnečné lúče a jeden z nich preťal šerorannej miestnosti. Čas zastal. Vo prúde svetla sa zavlnili zvýrené chumáčeprachu. Bolesť jej preťala telo. Dieťa v jej útrobách sa vydalo na cestucez prekážku, predstavujúcu jej telo. Hoci sa jej mladé telo tomuto prírodnémuzákonu podvoľovalo, pocítila akoby sa kdesi hlboko v nej pohol malýkostlivec. Bolesť jej prešľahla z lona až do hlavy. Vyvrátila hlavua zamdlela.

Ako v dobách civilizačnéhoa technického pokroku bolo ženám uľahčovaný pôrodný procesa v moderných pôrodných zariadeniach prichádzali deti na svets čoraz menšou bolesťou svojich matiek, začínalo byť praktickynemyslitelné, že by žena sama bez pomoci dokázala zvádnuť pôrod. Ženy časom stratili prirodzenú schopnosť samérodiť svoje deti. Keď nastal konečný úpadok a moderné medicínske procesy nebolomožné kvôli všeobecnému rozvratu aplikovať, mnoho rodiacich žien bez pomociumieralo v silných bolestiach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z mladej ženy vytekaltmavočervený pramienok krvi. Stekal na podlahu a vpíjal sa do po ľudkej krvibažiacej zeme. Martin už videl umierať niekoľko žien. Táto bola príliš mladá nato, aby dokázala porodiť. Dieťa v nej bolo príliš veľké na jej útle telo. Mohlamať najviac trinásť rokov. Poškrabal sa za uchom a posadil sa dopolorozpadnutého kresla na opačnej strane chatrče. Hoci si zvykol pozerať smrtipriamo do očí, smrť tak mladého života v ňom vyvolala zhnusenie. Opäť prepadolpocit, že je všetko stratené. Nikdy to neskončí, pomyslel si. Na drevenejpodsteli sa pohla deka.

Vzduch sa rozozvučalvibráciami detského plaču.

Martin Bambúch

Martin Bambúch

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek so svojím názorom. Zoznam autorových rubrík:  Fiction

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu